Už od 1. dňa v USA som sa každého (zo srandy naozaj) pýtala, čo mi kúpi na narodeniny. Strašne som sa tešila a nie len na to, že budem konečne chodiť do barov a popíjať. Veď len mesiac som behala na „benchies“ s džúsom v ruke. Zistila som však jednu podstatnú vec v živote. Pomarančová varianta je vždy lepšia ako tá jablková, či malinová. Dokonca som si aj zvykla na mierne provokovanie zo strany mojich kolegov. Avšak nadišiel deň D a to konkrétne pondelok 13.7. Bola som pripravená na všetko, aspoň som si to myslela.
Chrky mala day off, najprv som si myslela, že si ho zmenila na pondelok preto, lebo chce byť so Zuzkou. Ale tá bláznivá mi celý deň chystala prekvapenia. Na raňajky prišla s čelenkou v tvare torty so sviecou. Keďže som akurát bola na pozícií Staff window service, tak ma videli úplne všetci. Neskôr som sa presunula do DISHU a tam ma čakalo väčšie prekvapenie.
Na obed prišla Chrky s prvým darčekom a samozrejme s okuliarmi v tvare Happy Birthday. No to nebol ani prinajmenšom koniec. V kempe majú deti totižto jeden krásny zvyk na oslavovanie narodenín. Oslávencovi zaspievajú Happy Birthday a potom skip around the room. Pri poslednej spomenutej fanfáre musí chudák oslávenec skákať po celej miestnosti a potom príde na rad hlavný song oslavy. Na tento song sa tancuje vždy ten istý tanec, ktorý vie hádam aj dieťa z Afriky (okrem mňa, ale do melódie som sa nakoniec trafila). A tak som si s deťmi zatancovala, zaskákala a vyšla z davu úplne červená. PS: Od Chrky som dostala Harry Potter Jelly Beans , po ktorých som toľko túžila.
Keďže som mala AM shift, môj pracovný deň sa končil o 4pm. Ako inak, Chrkavá prišla pre mňa s krásnym balónom, ktorý som si priviazala o ruku a vopred ma upozornila, že ma čaká vonku odvoz až do chatky. Popravde, čakala som poníka, ale toto bolo 100x lepšie. Kubo a Matúš si vyzdobili golf car a odviezli ma až do kráľovstva (vtedy ešte chatka č. 29).
Miša mala pre náš deň pripravený skvelý program. Tak sme šli na Winsonsin Ducks do Downtownu, lebo vraj ich máme mať zadarmo. Na mieste sme zistili, že až tak zadarmo niesú, jedine ak si zaplatíme 28 dolárov. Keďže vonku bolo krásne počasie, z ktorého o 15 minút bola búrka ala záplavy na cestách, museli sme vymyslieť nový plán.
Hádajte kde sme skončili. V bare, v ktorom si ma Chrky odložila a povedala mi len čas príchodu pre mňa. Tak sme s Petrom a Zuzkou pobudli v „krčme“ a šli späť do kempu.
O 8:50pm sme boli dohodnuté, že ma vyzdvihne a pôjdeme spolu na tajné miesto. Samozrejme Chrkavá prišla, ale nebola pripravená. Tak som sa pomalým tempom so Zuzkou pobrala do takej miestnosti pre zamestnancov, kde ma čakali všetci , ktorých som v USA mala možnosť spoznať lepšie.
Pre mňa gólom večera bolo, keď mi kolegovci zaspievali v angličtine, poľštine, maďarčine, češtine a samozrejme v slovenčine. Dostala som aj krásnu tortu (mňam), ktorú mi spravila Eszti.
Poviem vám, viac americké narodky som mať ani nemohla a bol to jeden z najlepších dní v mojom živote. Bodaj by som mala 21 každý deň. Adios amigos v najbližšom blogu.
