Waterski

Takto vyzerá moje krásne batikované tričko :)

26.6. 22.35

Dnes sme boli všetci z našej zmeny na vodných lyžiach. Ty kokos, to Vám poviem. Ledva píšem na notebooku, ako ma bolia ruky. Stretli sme sa v kempe o 7:30 ráno a minibus nás odviezol kúsok od kempu k jazeru. Krásne prostredie. Všade je tu krásne. 

Dostali sme vesty, nasadli na čln a po jednom skúšali jazdiť. Je to hovadsky ťažké! Voda v jazere bola super, báli sme sa, že bude studená. A nebolo nám ani zima, hoci sme boli tak skoro. Mali sme super inštruktorku a niektorým to išlo celkom fajn. Dokonca aj ja som sa postavila! Na pár sekúnd a nohy rozčapené od seba, lebo som ich nevedela udržať spolu, voda mi striekala do tváre, nič som nevidela, všetci sa smiali, ale stála som :) Je to veľmi namáhavé. Postavila som sa až na tretí pokus. Prvé dva pokusy ma šmarilo dopredu, nohy, ruky na všetky strany  a lyže meter za mnou :)  Ruky ma tak boleli, už vo vode, že som sa takmer nevedela zdvihnúť späť na loď. Obrovský problém mi robilo aj stlačiť spúšť na kamere. Základ je držať nohy pri sebe, kolená pri sebe, ruky vystreté, pokrčené nohy, pozerať sa na čln a sústrediť sa na toto všetko naraz. Jednoduché :)

Bolo to však veľmi zábavné. Navzájom sme sa povzbudzovali a bolo to super (musím si vygoogliť synonymum k slovu super, stále to používam, ale čo mám robiť, keď je všetko super). Jednému chalanovi (Peter), to išlo tak perfektne, že sme mu ani neverili, že to skúšal prvý krát. Ten stál aj niekoľko minút, sa hrajkal na vlnách, kýval nám a užíval si to. On vraj intenzívne lyžuje, zvykne chodievať do Francúzska a Rakúska, takže to mu určite dosť pomohlo. Potom sme ho z tých lyží ani nemohli dostať. Znovu som sa tak veľa nasmiala, že budem mať asi svalovicu aj na bruchu za tieto posledné dva dni.

Keď sa vrátili späť do kempu, tak som sa ledva prezliekla a prešla do roboty. Bola som tak strašne unavená, že časový posun je nič oproti waterski. Mala som čo robiť, aby som udržala otvorené oči v práci. A moje rukyyy. Tak strašne ma boli ruky, že mám problém čokoľvek v nich udržať. Mám ich úplné slabé. A už ma varovali, že zajtra to bude ešte horšie. Asi si ani zuby neumyjem ráno :)

Som totálne zničená, prší a idem spať. Všetkých Vás pozdravujem :)

P.S. Pokúšame sa niečo urobiť aj s videami, ale nemáme dobrý program :( Hlavne moje video z waterski stojí za to :D Niečo vymyslíme.  

V utorok sa nám s Chrky konečne podarilo mať spoločný Day OFF (snáď nie posledný) a tak sme (ja som) rozmýšlali, čo podnikneme. Samozrejme, počasie ráno nevyzeralo bohvie ako a tak sme mali menšie obavy z nášho voľného dňa. Najprv sme rozmýšlali nad kŕmením srniek a jeleňov v tunajšej rezervácií avšak ešte aj zato si účtovali doláre ( pritom po kempe nám voľne behajú). Nakoniec sme sa dohodli, že si požičiame bicykle a konečne si pozrieme celé mesto. 

Aby som vám to ozrejmila, Wisconsin Dells neni len také obyčajné mesto s jednoduchými budovami a cestami. Najprv nás prekvapili kopce, cez ktoré sme museli šľapať a veľakrát zosadnúť z bicykla, hlavne kvôli Chrky, ktorá nemala prehadzovačku na svojom tátošovi. 

Po polhodine šlapania sme si uvedomili, že nevidíme žiadne typické domy. Prečo to tak je? Wisconsin Dells je totižto mesto, v ktorom sú obrovské vodné parky a nevídané atrakcie. Veď aha aké krásy sme našli:

Navštívili sme aj veľmi podarenú cukráreň, do ktorej sa Chrky v sekunde zamilovala. 

Naše veľké skúmanie zavŕšilo miesto s názvom Lost Temple. Bolo to niečo ako strašidelná pyramída. Tak sme sa za 5 dolárov vybrali za strachom. Išli sme ako druhé s Chrky, keďže pred nami bol nejaký "nebojácny" pán. Keď zistil, že až taký odvážny nieje tak som to vzala do vlastných rúk a prekonala strach z tmy. Popri snorení som skoro kopla pána v kostýme múmie do rozkroku. Bola to veľká sranda, keď som na neho zdesene zakričala " Káámo čo tu robíš" 

Pomaly sa náš výlet krátil a tak som ešte ukázala Chrky Mirror Lake, ktorý tak velmi chcela vidieť. Náš Day OFF však neskončil. Po večeri sme sa vybrali na prechádzku a potajomky vybláznili. 

BONUS:

Naša podarená spolubývajúca, ktorá krásne spieva slovenské pesničky (Češka) Johanka, Johanátka, Johandela, Johatánka

Dží

Prvé pranie a prvé voľno

(niekto by mi mohlo vymýšľať kreatívnejšie nadpisy, toto mi nikdy nešlo. Copywriter zo mňa nebude)

23.6 – 9:50

Práve si perieme. Celkom zážitok. Sú tu presne také obrovské práčky ako vo filmoch. A vypralo nám všetko v pohode, neviem, prečo nás všetci strašili.

Včera som bola zase v riadoch ( Queen of the dishes). Tretí deň po sebe. Tá ruka sa mi nikdy nezahojí. Ani som to nemala v rozpise, ale nemohla som sa na to pozerať. A už sa zlepšujeme, skončili sme 21:00. ( dodatok z nasledujúcich dní - vieme skončiť už pred 20.30 ). 

Ale tie deti! Taká nahnevaná som bola. Stále som pri okienku a vydávala som jedlo. A prišli malí kemperi. Malí nevychovanci. Našli sa aj veľmi milí, ale väčšina z nich sú malí drzúni. Ani prosím, ani ďakujem. Príde, hodí tanier a civie na teba a ty si máš z prsta vycucať, čo on chce a keď mu to dáš, tak odíde bez slova. Nervy som z nich mala.

26.6. 22:12

Včera som mala prvý Day off. What a wonderful day! Super deň. Ráno som sa vyspala, bola som si dorobiť tričko, porozprávala sa a bola som na obede. Voľno som mala s Lenkou (tá už tu bola spomenutá) a s Marínou (Maďarka). Stretli sme sa na obede a boli sme sa kúpať. Posledné dni sú veľmi teplé, tak sme to využili. Perfektné, že tu máme bazén. To čo som sa stihla opáliť na Slovensku mi už dávno vybledlo, tak som aspoň trošku znovu chytila bronz. 

Chvíľu s nami v bazéne boli aj deti s rôznym postihnutím. Je ich tu naozaj veľa. Sú tu aj také, ktoré potrebujú dozor 24/7. Stretávame ich často, niektoré sú veľmi milé. Ale veľmi obdivujem tých animátorov, ktorí s nimi trávia všetok svoj čas. Musia mať neskutočnú trpezlivosť.

Potom sme si požičali bicykle a boli sme v meste. Mesto je celkom blízko a nie je veľmi veľké. 

Boli sme v Outlete, čo je akési obchodné centrum. Vyhliadli sme si, čo si kúpime 4.júla, kedy sú tu vraj obrovské zľavy. Ale už aj teraz sa niečo našlo :)

Potom sme, na odporučenie, šli do Curlver´s na hamburger. Neviem, či som už bola taká hladná, alebo fakt bol taký vynikajúci. Na jedlo som minule viac ako na oblečenie :) Po hamburgeri sme si dali ešte Oreo shake s cookies. OCH BOŽE! Neviem, či som v poslednom čase jedla niečo lepšie. Neopísateľné. Tam sa určite ešte vrátime. Ale bolo toho toľko, že som si myslela, že nezvládnem ani na bicykel vysadnúť. 

A toľko sme sa nasmiali :) Za celý deň som sa toľko nasmiala, ako inokedy za niekoľko týždňov. Celý deň sme mali záchvaty smiechu na mojom prízvuku. Neviem, čím to je, ale keď rozprávam po anglicky viac zvýrazňujem R. Alebo ja neviem čo, ale znie to rusky :) :) Takže čokoľvek som povedala, tak sa mi smiali. Doteraz som si to nikdy nevšimla. Pýtala som sa, čo vyslovujem zle a čo mám zmeniť, ale vraj nech sa neopovážim vyslovovať inak. Vraj je to veľmi milé a zábavné.

A ďalšie salvy smiechu som spôsobila, keď mi bolo zima (poznáte ma, viete, že mi to je jedno) a dala som si ponožky do sandál. Ani som sa nadýchnuť nevedela, postaviť, nič, ako veľmi sme sa smiali. 

A večer sme sa boli prejsť po kempe. Mám pocit, že som to dostatočne neopísala, ale bol to naozaj krásny deň, pohodový a plný dobrej energie. 

Budúci Day off mám s Dží, tak musíme niečo vymyslieť :)

Ďaľší týždeň zase robím poobede. Už tretí týždeň po sebe. Netuším, prečo sa mi to tak pomenilo a som jediná, ktorá takto robí. Po týchto troch týždňoch sa dosť obávam vstávania na 6:00. 

Čafteeee

Chrky

QUEEN OF THE DISHES

Pondelok 22.6. – 10:00

Najskôr sa musím vyjadriť k tej veľkej KRIVDE a NEPRAVDE, ktorá tu bola napísaná. Sú to 2 dni, nie 3, kedy som si batikovala to tričko. Muselo sa schnúť cez noc, tak som si ho nemohla hneď vziať. HNEĎ na druhý deň ráno som si preň šla (Dží bola so mnou, tak neviem o čo jej ide), ale vtedy mali všetci poradu a v Art centre nikto nebol. Potom som šla do práce. A dnes leje ako z krhle. Žiadne také, že na to kašlem a poznáte Chrky.

Takéto krásne bude

Predstavte si, že sme v lese, tak keď prší, bahno je všade. Ani by som sa tam neprebrodila. Musím si ísť kúpiť gumáky, nech budú stáť čokoľvek (aj v dishi sa mi zídu). Som zvedavá, ako prejdem do práce.

Dží už niečo písala, aký sme mali program. Boli sme sa zapísať na úrade a boli sme aj v kine. Fúú, to bolo kino. Bolo tam asi 15-20 sál a každá mega veľká. Obrovské kino. Vybrali sme si Avengers (Marveláci milujte ma), ale bola som tak zničená, že som ich celých prespala (Marveláci odpusťte mi). Ale bolo to super, že nás všetkých niekam vzali (áno, stále sa vozíme tým superským žltým autobusom).

Kino

Už som prišla aj na princíp fungovania spŕch a už si viem krásne nastaviť teplotu. A aj napriek tomu môjmu „oknu“, mi v noci vôbec nebýva zima. Posledné dni mi je dokonca teplo. A teraz cez to vôbec neprší, netuším, čí je to prikryté.

Bola som už aj na menšej obhliadke kempu. Je tu toľko vecí, ktoré chcem vyskúšať. Je tu bazén, ihriská na asi všetky športy, posilňovňa, lezecká stena, vodné lyže, umelecké centrum, kde si môžete čokoľvek vyrobiť, lukostreľba a tie kone, na ktorých bola aj Dží. Tiež som mala ísť jazdiť, ale v to ráno pršalo. Inak je tu krásne počasie a celkom aj teplo. Najkrajší bol však pohľad na jazero. Nádhera, už sa teším, ako sa pôjdem okolo neho prejsť. 

To pekné počasie si veľmi neužívam, pretože už druhý týždeň robím poobede. Akosi sa mi to menilo a teraz robím s Dží. Chúďa, tá ma dnes Day off. Jej druhý Day off je aj  druhým dňom, kedy tu prší. Ja mám voľno stredu, dúfam, že bude pekne. Chcela by som ísť do mesta. 

Včera prišli deti. OMG. Neuveriteľné. Predtým nás tu bolo 250. Aj to bol celkom hardcore, hlavne v Dish-i. Ale teraz. Prišlo ich takmer 500. Je nás tu 750. Trojnásobne viac. A včera na nás vyšiel Dish. Peklo. Odchádzala som odtiaľ 21:30 (mám končiť 20:00), totálne premočená a špinavá (tie gumáky budem nosiť aj tam). Ale od včera somQUEEN OF THE DISHES (kráľovná riadov). Taká rýchla som bola (všetky sme boli), že som chvíľami neverila, že to moje ruky sa tak rýchlo pohybujú :)  Boli sme super zohraté a šéfovia nás chválili, že prvý deň sme zvládli perfektne.

Zoznámili sme sa aj s Michaelom Wolfom, ktorý pre kemp dovaza jedlo pod znackou Wolfoods. On si pozrel profil každého z nás a niektorých si dokonca pamätal mená. Ostatných sa snažil naučiť, aj keď je tu iba na pár dní. Keď sme večerali, sadol si k nám, jedol s nami, rozprával sa a vtipkoval.

A keby vidíte šéfkuchára Ricka! Typický Američan, černoch, ktorý je stále usmiaty a SPIEVA. Ale akoo. Keď začne spievať, to je zážitok. Ale každý šéf je super, vtipkujú a hlavne sú veľmi trpezliví. Stále nám musia ukazovať, čo kde je a učia nás nové veci a sú mega milí. Napríklad, keď som robila zemiakovú kašu, tak mi vyšplechla na prst a popálila ma. Celá ruka ma bolela a hneď ma traja obskakovali a radili, čo si na to dať a šéf (Todd), ktorý má na starosti zmeny a objednávky, sa ma aj na druhý deň pýtal, ako je na tom ruka. Popálila som sa 3-4 dni dozadu a stále to vyzerá dosť zle a niekedy to aj bolí. Včera ma už donútili ísť s tým do Health Centra, kde mi to síce ošetrili, ale bolo mi to prd platné, keď som bola potom v Dishi a zliezol mi aj leukoplast. Stále som to mala namočené a búchala som si to. Dnes som Service a zajtra Dining Hall, tak dúfam, že sa mi to trochu zahojí.

Au Au

Sme tu super tím. Naozaj si všetci v práci pomáhame. Ak niekto nemá prácu, pomôže druhému. A nikto neodíde z práce, kým neskončia všetci. Vždy to najdlhšie trvá v Dishi. Naposledy nám Russ (šéfkuchár) povedal, že môžeme ísť, ale všetci sme tam zostali, kým sa neumyl posledný riad.

A všetci spolu chodíme na „lavičky“. Je to stôl a zopár lavičiek takmer oproti kempu. Pri kempe je benzínová pumpa, kde si každý kúpi pivo za 1-2 doláre a chodíme si tam niekedy večer posedieť. Je tu super a dobre sa tam spoznáme :)

OKííčko, musím ísť do práce, majte sa krásne :)

O áno, a s Oreom je tu úplne všetko. Som v nebi.

Chrky

Dneska len ta stručne, ale s hojným počtom fotografií. Dostali sme za úlohu kúpiť si tričká. A tak som sa s Dominikom vybrala do Walmartu, kde som hľadala hlavne niečo biele a kvalitné. Prekvapilo nás aké lacné to bolo, kedže za jedno sme zaplatili asi 3-4 doláre a kvalita bola naozaj skvelá. S novými čistými tričkami sme sa vybrali do Art Centra, kde sme mali možnosť vyrobiť si vlastné Camp Chi tričká. Bolo to skvelé, i keď po hodine boli všetky spreje prázdne. Chrky sa rozhodla, že bude iná ako všetci ostatní a tak si tričko spravila batikovaním. Imogen ( kočka z Art Centra) jej povedala, že si má prísť po tričko na ďaľší deň. Prešli tri dni. Tričko ešte stále nemá. (klasická Miša, veď dneska ani na raňajky nevstala). V najbližšie dni sa dozviete niečo viac o židovskej kultúre, ktorá je naozaj veľmi zvláštna, ale o to viac zaujímavá. Dnes mám Day OFF a konečne sme ho chceli s mojimi polskými kolegovcami stráviť mimo kempu. Búrka nás však obmedzuje a tak všetci hromadne máme WIFI párty. Užite si fotky. Nashledanou.

BONUS: 

Dží

16.6. - 7.30

 Zobudili sme sa do krásneho slnečného čvirikajúceho rána. Nerobím si srandu. Kemp je umiestnený v lese, takže počujeme zvuky od najrôznejších zverov.

Včera sme prišli do kempu už totálne vyšťavení, vzali nám veci a boli sme na večeri. Večera bola chutná ( Dží si to nemyslí) - akési vyprážané mäso a hranolky. Potom sme sa presunuli do našej chatky, v ktorej budeme bývať. Prvý pohľad nič moc, ale keď sme si navliekli postele a vybalili sa, tak to tu vyzerá fajn. Máme poschodové postele, Dží spí dole a ja hore. Nechcite (veľmi by ste chceli, ja viem) ma vidieť ako tam vyliezam a zliezam. Pri prvom skoku dole som si myslela, že som si zlomila nohu. Dúfam, že svoju techniku čoskoro vylepším :) Zaspali sme hneď ako sme si ľahli a ja som sa zobudila až ráno a nepociťujem žiadnu zmenu času. Proste som šla večer spať a ráno som vstala. Jediná vec, ktorá mi zatiaľ prekáža je, že moja posteľ je pri „okne", ktoré nemá sklo, takže mi dosť fúka, čo sa mi, dúfam, neodzrkadlí na mojom zdraví. Ale v noci mi zima nebola.

Teraz sa chystáme na raňajky a prvý deň v kempe je pred nami.

Dží: 7:50 - Nechce sa mi obliecť. Klasika. A teraz k veci. Ráno v kempe by ste si predstavili asi takto: upišťané deti,všade vysmiati ľudia a hlasná hudba v podobe rozcvičky na ráno. Tu je však ešte pomerne ticho, keďže deti prídu až o pár dní. Rozcvičku som si spravila aj bez hudby a neprekvapil ma ani pavúk na umývadle. Mám pocit, že sa tu moje arachno a klaustrofobické ja ešte neukazuje,alebo som len v šoku z toľkého slnka vonku ( poznámka od Chrky: mali ste ju vidieť ako zvreskla, keď iba moľa vyletela zo závesu ). Teraz ideme na raňajky a dúfam, že budú menej mastné ako včera večera. Juhu kemperi vstávame!

17.6. 9:40

Jedlo

Ok, raňajky neboli menej mastné :) Jedlo je tu fakt perfektné, len je tu veľa vyprážaného a sladkého (niežeby mi to vadilo). Sú tu ľudia, ktorí boli aj v iných kempoch a vraj tu je najlepšie jedlo. Takmer všetko sa tu pripravuje, žiadne polotovary. Na raňajky sme mali francúzske toasty s jahodovou polevou a javorovým sirupom, na obed fish and chips a na večeru mäso s tarhoňou/kuskusom. Všetko veľmi dobré. Najlepšie je, že je tu obrovské množstvo výberu. Každá ráno je na raňajky asi 7 druhov ovocia, jogurty, cereálie, rôzne ochutené mlieka, džúsy, cottage, toasty s džemom a arašidovým maslom, ovsená kaša so škoricou/práškovým cukrom/hnedým cukrom/brusnicami (milujem ju!) + vždy niečo iné (francúzske toasty, lievance s čučoriedkami, toasty s vajíčkom..). Na obed a večeru je množstvo zeleniny , šalátov a polievka + tiež vždy nejaké mäso, zemiaky, špagety a tak. Jedlo je fakt fajn. Až príliš dobré :) Pri tom množstve výberu si môžem ísť rovno kúpiť bežecké tenisky. Ale v tej nádhernej prírode, ktorá je tu, bude radosť behať.

\

Zvyky

Čo sa týka židovských návykov, hneď nám povedali: „Nesnažte sa to pochopiť".

Je milé ako stále spievajú. Pred jedlom, potom ďakujú za jedlo, majú rôzne tance, je to fakt zábava. Nikdy nejedia mäso a mlieko dokopy. Ak si dáš cheeseburger, zhoríš v pekle. Ak máš mäsové špagety, zabudni na parmezán. Ak máš na obed mäso, nesmieš si dať ani mlieko do kávy. Raňajky sú vždy sladké a mliečne. Všetky taniere a misky, nádoby sú béžové a biele, na špinavý riad s modrým označením a na stole nie je nič. Na mäsitý obed a večeru sú taniere zelené, misky biele, na špinavý riad s červeným označením a na stoloch sú obrusy. Totálne psycho. A to sme ešte nemali shabbat.

Ľudia

Všetci sú tu veľmi milí, ale že NESKUTOČNE. Vrátane detí. Len tak prídu a poďakujú za večeru. Šéf kempu mal príhovor a všetkým ďakoval, hovoril o tom, že sme tím a potom hovoril, že ďakuje kitchen staffu, za to, že im pripravujeme jedlo a je to náročné 3x denne a všetci nám tlieskali a ďakovali, že si to vážia. Všetci, vrátane šéfov, sú tak super, že hádam i keď ony do teba vrazia, tak sa to ospravedlnia. Keď končí šéfovi zmena, za každým osobitne príde a poďakuje mu za odvodenú prácu, rozlúči sa, popraje pekný deň a až potom odíde. „Sorry" je často používané slovo a keď spravíš i úplnú maličkosť alebo vykonáš svoju prácu, povedia ti : „Super práca!" „Ďakujem Ti veľmi pekne"!

Po pár hodinách v kuchyni prišiel za mnou šéf: „Are u having fun?"( bavíš sa?). Ja: Yeah, thanks. (áno, ďakujem). That's great! Amazing! (to je skvelé, úžasné). Záleží im na tom, aby sme sa bavili aj v kuchyni, aby naše leto nebolo len o práci.

Práca

Práca je naozaj fajn. Sú tu tri pozície , na ktorých sa budeme striedať:

Dinning Hall- našou úlohou je prestierať na raňajky, obedy a večere, dokladať jedlo (ovocie, šaláty), zametať a umývať podlahu.

Service- pomocné práce v kuchyni, krájanie, vyprážanie, príprava jedla

Dish- umývanie riadov

Všetky pozície sú fajn a práca funguje na dvoch zmenách. Dží tento prvý týždeň robí na rannej a ja na poobednej, avšak menil sa rozpis a od ďalšieho týždňa robíme spolu. V kuchyni máme 5 národností: slovenská, poľská, maďarská, česká a šéfkuchári sú američania. Najviac to zabil Dominik (prvý slovenský kamoš) : „Cítim sa akoby som pozeral Discovery. Pozerám nejaký program a zrazu maďarská reklama." :) :)

Day off (voľno) mi vyšlo dosť blbo, keďže som ho mala mať v utorok a v ten deň nás trénovali, tak som musela pracovať. Miška má voľno v sobotu . Čo sa týka eletroniky, mali sme šťastie. V našom kempe nám mobily a tablety nevzali, iba počas pracovnej doby sú zakázané.

Hygiena

WC a sprchy máme pár metrov od našej chatky . Sú veľmi čisté, starajú sa o ne naši poľskí, českí, slovenskí a maďarskí kolegovia. Sprchy sú fajn, len v jednej tečie taká voda, že mi mrzne mozog a v druhej mi naskakujú pluzgiere, tak sa musím rozhodnúť, čo je menšie zlo :)  

Chrky

Amerika je naozaj veľká krajina. Sme v malom mestečku zvanom Lake Delton, ktoré v sebe ukrýva neuveriteľne veľký Water park, ktorý vraj tiež navštívime . Do Camp Chi konečne dorazilo pekné počasie (dorazili sme s ním) a je tu skvelé teplo. Prvý deň bol celkom hektický, o 8:15am sme boli nastúpené v kuchyni a ukázali nám všetko čo nás čaká. Robili sme až do večera aby sme videli, ako to tam celé funguje. Máme 3 hlavných šéfkuchárov, Russela, Johna a Rickiho, ktorí sú asi najlepší Američania na svete. Veľmi nám v prvé dni pomáhali a pokračujú v tom aj doteraz. Jet lag sme moc nepociťovali avšak boli sme ohúkané a troška aj vystrašené z toľkej angličtiny a tak sme asi tri dni ledva kecali po anglicky. (predstavte si ukecanú Chrky)

V stredu sme mali super program, jazdenie na koňoch. Po rokoch som zase sedela na obrovskom žrebcovi, Birdym. Naučili nás základné veci a potom sme s nimi šli na prechádzku do lesa. To vám poviem bol strach. Nikdy v živote som nejazdila sama. Mali ste vidieť ten výkrik pri rýchlom kluse. Jedného kolegu ( Radek, Poľsko) zhodil kôň na zem, ale žije.  S Lenkou a Dominikom sme sa s koníkmi pofotili a máme odtiaľ jeden z najskvelejších zážitkov a to sa nám leto ešte len začalo.

Na další deň sme boli večer v kine, celý kemp (staff). Avengers som poctivo celý prespala a späť do kempu sme sa dostali až okolo jednej v noci. Vstávala som na 6am do roboty, tak si viete predstaviť ako si nás John (v kuchyni) v robote doberal. Ak sa pýtate na našu prácu, je veľmi jednoduchá, i keď pracovný čas je niekedy zabijak. Sme na troch pozíciách, na ktorých sa striedame. Dish, Service a Dining hall. Avšak i keď máme vybranú len jednu pozíciu, celý deň pomáhame aj na iných, pretože i keď si spravíme svoju prácu, nemôžeme len tak nečinne sedieť a pozerať sa na ostatných, sme predsa  „team“.

Internet používame minimálne, keďže ho chytáme len pred hlavným officeom a veľakrát sa tam dostaneme až večer. U nás je vtedy noc a tak vy kamaráti radšej spíte (okrem Američanky Dary!)

Od piatka máme shabbat a s tým spojený aj zavretý camp čo znamenalo, že von môžu ísť ľudia len do 10pm a tí ktorí mali day Off na dneska mohli byť až do 12pm. Ja som bola s ľudmi na benchies (o tom sa ešte niečo dozviete). 

SOBOTA:

Dnes sme dostali tričká Camp Chi a čakám už len na to, že otvoria i obchod s mikinami. Sú skvelé. Dnešný deň sa nesie v znamení rodiny a tak už od rána zháňam celú moju rodinu na skajpe. DO Art centra zavítame neskôr, ideme si totiž vyrobiť vlastné tričká. Na deti sa psychicky pripravujeme ale myslím , že to nestačí. A čo budem ešte dnes robiť? Ak nebude pršať, nafotím vám jazero Lake Delton v plnej krásne. 

Dží

Chrky: Čaká nás ešte asi 8 hodín v lietadle, tak idem spísať naše pocity z doterajšieho cestovania. Pokiaľ sú čerstvé. Od Dží sme odchádzali podľa plánu okolo polnoci a cestou do Budapešte sme si aj trochu pospali, boli sme už dosť unavené. V Pešti sme trochu blúdili, ale potom sme natrafili na akéhosi maďara, ktorý tiež šiel na letisko, tak sme ho nasledovali. Vďaka rýchlosti a spôsobu jeho jazdy sme sa chvíľami cítili akoby sme plnili nejakú misiu v GTA :)

Na letisku sme boli asi o 3 a niečo pred pol 6 sme sa dostali ku kontrole. Check-in sme si urobili on-line, čo odporúčam každému (vybrali sme si fajn miesta), tak nám iba odvážili batožinu a už sme boli v Duty free zóne. Dží mala 21 kg a ja 23,7, na čo mi, chvalabohu, nič nepovedali. Asi 70% letiska boli cestujúci cez Campleaders, ktorých sme spoznali podľa tričiek alebo špeciálnych obalov na dokumenty. Vymenili sme si pár slov, popriali krásne leto a nastúpili na náš let.

Let bol krásny, slnečné počasie a prebehol v úplnom poriadku. Dostali sme aj snack ( sladké pečivo ). Vo Frankfurte sme si už check-in robiť nemuseli, tak sme len našli náš Gate a čakali na let. Toto lietadlo je oveľa väčšie a dostali sme aj vankúš, deku a slúchadlá. Dosť sa bojíme, že nestihneme autobus, ktorý nás má odviezť do kempu. Príchod do Chicaga máme o 12:55 a 13.30 je odchod autobusu. A to nás čaká ešte imigračná kontrola ( z ktorej mám celkom obavy, keďže mám na všetkých dokladoch, hlavne v pase, fotku s dlhými vlasmi a nie veľmi sa podobám) a musíme si nájsť kufre. Zatiaľ to bolo všade jednoduché, musíme zvýšiť obtiažnosť. O chvíľu nám idú podávať jedlo (Konečne!).

Desiata v lietadle

Obed v lietadle

Aj hudbu sme počúvali, film sme si mohli pozrieť

Ďalšia desiata :)

Dží nakrúca video ( srdervúci prejav a ono to nesníma zvuk :) )

A takto píšeme na blog :)

Chrky : Obrandovaná som bola ako puberťáčka :)

15.6. – 15:35pm (USA čas) – Neuveríte, kde práve sedíme ! V pravom americkom ŽLTOM ŠKOLSKOM AUTOBUSE! A neskutočne sme z toho nadšené :) Meškal nám let, takže si viete predstaviť aké vystresované sme vystúpili. Našťastie, strašiak menom „imigračné“ spočíval v odobraní odtlačkov a nič sa nás nepýtali. Rýchlo sme našli kufre a ponáhľali sa nájsť terminál, pri ktorom nás mal čakať bus z kempu. Jazda vlakom  z terminálu 5 na terminál 3 nás presvedčila, že Frankfurt asi nebolo až také veľké letisko, ako sme si mysleli. Najskôr sme nevedeli nikoho nájsť a mysleli sme si že už odišli. Na určené miesto sme prišli 14:00 a bus mal odísť 13:30. Volali sme však babe, ktorá nás mala čakať a jej tiež meškal let. Našli sme ostatných ľudí z kempu a už sedíme v autobuse (Žltom školskom JUHUUU). Je tu mega teplo, celé sa lepíme, sme špinavé a upotené, ale už si uvedomujeme kde sme. Sme v Amerikee :) Dží má nový objektív a tak my už stihla nafotiť celý editoriál, fotí všetko čo vidí, tak budeme pridávať aj množstvo fotiek :)

Dží: Zatiaľ: Kamaráti: 1     Národnosti: slovenská

Takže čo nám z toho vyplýva? Sú američania naozaj takí kamarátski? 

Sme v tomto super school buse a ja už viem čím chcem byť, keď doštudujem FMK. Budem voziť deti na tomto skvelom stroji. A prečo? Lebo už viem otvárať okná na ňom (nesmej sa) a ten kto to neskúsil, akoby ani nežil. Cesta je dlhá a tie okná, ktoré som na začiatku otvárala, som práve musela zatvoriť. Začalo znova pršať a to vám poviem, že prší len tu v Chicagu. Keď sme leteli nad Kanadou bol to krásny pohľad na slnkom zaliatu prírodu. Zo Chicaga sme videli len rozkopané cesty a pekne dlhé kolóny.  Dúfam , že počas našej travel seansy spoznáme Chicago aj z druhej strany.  PS: Cez tie zavreté okná stále prší, neboj sa FMK, ja to vylepším. 

Chrky a Dží

Už týždeň odrátávam dni. Už týždeň si pozerám tutoriál "How to pack a suitcase". Ak vám niekto povie, že balenie je zábava, nepočúvajte ho. Ja som sa v sobotu o tom presvedčila na vlastnej koži a konečne som sa po hodinovom unúvaní pohla zo stoličky a otvorila kufor. Tak a už len vymyslieť, ako to tam všetko napchať. Radu od Chrky som si vziať nemohla, pretože ona (ako ju poznám) bude mať aj 5 kíl nadváhu. Veď predsa čo, že ideme do kempu, žena musí vyzerať dobre za každých okolností. Ja som to tak tragicky nebrala a naozaj som sa snažila zbaliť si veci úmerné počasiu vo Wisconsine.  A tak som začala s klasikou a tričká a nohavice som napchala do kufra. Avšak zaručený spôsob balenia sa na každú dovolenku nepomohol. A tak som znova lustrovala po internete. Až som natrafila na skvelé rady o rolovaní oblečenia. Všetko som si krásne zrolovala, neuveríte koľko miesta mi to urobilo. Avšak mám troška obavy, že počas letu môj kufor navštívi pani Cow a požuje všetko čo sa dá. Mala som i dvoch veľmi prospešných pomocníkov popri zdeseniu, ktoré som zažívala. Jeden mi robil neskutočné nervy, lebo sa mi stále motal pod nohami a ten druhý ho verboval, aby mi troška spravil bordel v kufri svojími skokmi do diaľky (alebo skôr do kufra). 

Ak sa pýtate na môj psychický stav v tomto momente, nepoviem vám presne čo sa vo mne deje. Som mierne v šoku, načo som sa to dala a strašne až enormne som zvedavá. Po včerajšom ríbezľovom víne sa však cítim lepšie ako ráno. Čakám na Chrky, že sa zjaví pred mojími dverami a napíše jej prvý veľký článok o jej nervnom balení sa. Už teraz vám vravím, máte sa načo tešiť. 

A teraz náš plán cesty: Naši nás berú do Budapešte na letisko okolo polnoci. Veru moc im nezávidím, keďže ráno vstávajú ,ale za tie letiskové slzy to stojí. Z Budapešte nám to ide o 6:35am a doletíme až do Frakfurtu, na jedno z najväčších európskych letísk. Našou výhodou je, že z toho istého terminálu nám to letí i do Chicaga a tak máme menšiu šancu stratiť sa. Vo Franfurte sa zdržíme pár hodín v rámci prestupu, pobeháme duty free a potom rýchlo do obrovského lietadla smerom Chicago O'Hare Airport kde pristaneme ich času o 12:55pm ( u nás bude 19:55). Po všetkých kontrolách nás vyzdvihne Camp Chi autobus a ozajstné americké dobrodružstvo sa začne. 

Online Check-in spravený, nervy už nemám žiadne. Babka, dedo, krstná obvolaní, múdrosti o cestovaní získané. Adios kamaráti, vidíme sa v septembri a samozrejme na blogu threep :)

Dží

Chrky

Ola

V utorok sme mali konečne prvý voľný deň. Vlastne, iba 6 z nás, veď musí niekto zostať v kempe pracovať. Večer predtým sme si spolu sadli a rozhodli sa kam chceme ísť. Samozrejme, nákupy vyhrali. Moja top obľúbená činnosť. Ráno sme si vyzdvihli všetku elektoniku, ktorú nám vždy berú a konečne začala mobilná socializácia :) Mobil mám tak raz za týždeň, preto nepridávam skoro žiadne fotky ani nič. Nedá sa no :D (ale majú na to rozumný dôvod a všetci to musia akceptovať).

 Zaviezli nás autom do mesta do meeeega veľkého nákupného centra (dajme tomu, že je to nákupné centrum). 4 hodiny "nakupovania", potom 40 minút kupovania obživy a základných vecí vo Walmarte (beh vo Walmarte), potom ďaľšia polhodina nakupovania v športovom centre a konečne odchod do domu majitela kepmu (aspoň sa mi zdá, že je to majiteľ :D ).  Konečne normálna sprcha, telka, normálne postele, WIFI!! Zahrali sme zopár hier cez Wii, pozreli sme si film. A dajme tomu, že niektorí išli spať :D Ja som sa k posteli konečne dostala o 2 ráno, no aj tak som sa vyspala ako princezná. Teda, ak si odmyslím, že moja spoluspiaca sa rozťahovala celú noc a vykladala na mňa nohy. No stále lepšie než poschodové postele v kepme ;)

Konečne sme nemuseli vstávať buď 5:30 alebo 6:30, ale mohli sme si pospať do 8:30. A to je už riadny luxus :) Zobudili sme sa do prázdneho domu, kde nás v kuchyni čakali raňajky a neskôr nás opäť vyzdvihol niekto z kempu. Od 11:00 sme zasa pracovali a pracujeme každý deň. V sobotu nám končí prvá séria dvojtýždňového kempu, snáď sa mi podarí dať sem fotku ako budeme všetci v uniforme, ktoré nosíme na otvárací a zatvárací deň v kempe.

Včera večer o desiatej nám zdrhli kone z ohrady a rozutekali sa po celom kempe. Bolo z toho celkom veľké haló a tak sme museli zostať na aktuálnom mieste a počkať, kým ich chytia. Dnes sme oslavovali 4. júla, pretože v každej sekcii kempu sa to oslavuje a nechcú žiadne decká ukrátiť o túto udalosť. Na večeru hamburger, hymna, mini talent show a ohňostroj :) Pekný večer.

Už je to 17 dní, čo ma stále bolí noha, stále je to opuchnuté a stále nemôžem nosiť obe topánky. Čiže chodím ako debil s jednou teniskou a jednou bandážou. Silné to dievča, čo ma koplo :) Toť vše, čo mám dnes na srdci :) Soy.

Florky