Buenos dias

Počas voľného času ma moji noví kamaráti z Mexika učia po španielsky. Zatiaľ viem povedať iba základné vety, ale mám to for free :) Tak prečo nevyužiť človeka, ktorý odmalička rozpráva španielsky, a to lepšie ako učitelia?

Od nedele vstávam o 5:30, pretože pracujem celý týždeň ráno a už ma trochu ide poraziť. Som unavená. Končím cca o 14:00 a potom tu máme niečo ako mish mash. Vtedy robíme všetky aktivity, ktoré máme k dispozícií - bazény, jazero, vodné lyžovanie, ropes, lezecké steny a milión iných vecí.  Ja som dnes využila mish mash na spánok :) Neužila som si síce žiadnu aktivitu, ale vlastne ani moc nemôžem, keďže moja noha mi toho veľmi veľa nedovoľuje. No dúfam, že o pár dní sa to už zlepší. Čakajú ma ešte nové snímky a kontrola u ortopéda.

Skoro každý je tu chorý z klímy. Presťahovali sme sa z chatiek do staff house, kde bývaju iba ľudia z rôznych staff oddelení. Nastal tu taký tichý boj o postele. Stihla som si vybrať dosť dobrú a tak sa vyspím každý deň ako princezná :) A ide nám tu nonstop klíma. Všade ide nonstop klíma. Ako chápem, že keď je vonku teplo, tak ju zapnem, ale nie keď prší. Celú noc nám ide minimálne ventilátor. A tak tu polovica ľudí nemá hlas. A ich riešenie na chorobu sú cukríky tipu Strepfen :) Napr. mne na tu zranenú nohu dávali 3x za deň 4 tabletky ibuprofenu a ľad. Ľad vyrieši všetko :)

Dnes bol ďaľší špeciálny deň, mali sme Planet Eagle - čo znamená nosiť nechutné neónové veci :D Čo najžiarivejšie. A o 20:00 sme mali mission impossible. So much fun :D

That's all for today :) Skúškujúcim držím palce. A už od pondelka cestujú Chrky a Miška do USA tiež, tak sa môžete tesiť na nové príbehy  :)

Florky

AHOY

Druhý deň v campe sme zabili papierovačkami. Strašne vela toho bolo, ale prežili sme všetci. Hneď potom sme išli do mesta, do zázračného Walmartu. Málo času a veľa vecí. Každý miluje Walmart. A dnes som sa dozvedela, že toto je pre nich taký jediný veľky dobrý obchod. Nič také ako Kaufland, Tesco nemajú vraj . Alebo to len Arkansas je taký? 

Vlastne prvých 10 dní bola priprava nových ludí v kempe na celé leto. Všetky aktivity hry, povinnosti sme robili vsetci spoločne. Takže, mali sme tu  jeden ritual či ako to nazvať, kde nas rozdelili do 2 skupin. Osage a Cado. Ja som Osage a sme isto lepsi než Cado! :D Je to nieco ako indianske kmene alebo čo. Pre decka je to niečo nenormálne zaujimavé. Každý deň ráno sa hra tribal competition. Kde skupiny Osage hraju istu hru proti Cado. Nemyslela som si ze to tak bude ale kazdy to berie strasne vazne :D Takze ja som napriklad rano o 9 v zime hrala vodny basketbal. Vsetci nenormalne nadseni ze bude to fuuun urcite vyskusaj. Bolo fun ale riadne chladno :D A potom prisiel osudny utorok, ked som mala v jeden den na tribal competition 3 hry. Prva bola line socker. Je to isty druh futbalu pre male deti. A jedna moja protihracka minula loptu, no zato nasla moju nohu a kopla ma. Omylom samozrejme. No nasledok to ma asi taky ze dnes som bola u ortopeda a mam nadstiepenu kost na chodidle a nohu v dlahe asi tak na mesiac :D To zranenie sa mi stalo tusim ze 26.5. , cize hned na zaciatku zranenie. Ale nevadi, zijem aj tak a uzivam si to tu. Jop a kazdy den mame nejaky specialny den. Vcera to bol water world a dnes sme mali Vianoce. Toto boli uz moje druhe vianoce tu. Ešte budeme mat 4 júl, western night, platen eagle a ine dalsie. 

Camping out. Mega zaujimavá vec. Ked tu asi 3 dni v kuse prsalo neviem, kto mal taky napad ist stanovat. Rano nam vraveli, že na 99% sa camping out ruši.... Nezrušil sa. Večer sme sa každý zišli vo svojich chatkách s luďmi, ktorými bývame a zbalili si veci na jeden deň, taktiež stan a hor sa stanovať. Jasné k vode, aby nam toho nebolo málo :D Tu stany vobec nevyzerajú tak ,ako na Slovensku :D proste nič sa nezatvára vlastne sme spali úplne vonku. Jasné, že pršalo a nasa chatka postavila ako posledna stan. Že už som nemala žiadne suché oblečenie to bolo samozrejmé. Ale vraveli, že bude fun. A bola ;) 

Taktiez počas našeho prvého voľného dňa sme boli v meste celý deň, jedli, nakupovali a boli sme na prehliadke University of Arkansas. A boli sme na baseballe. Nerozumela som tomu asi celý prvý zapas, ale finally keď mi to vysvetlili asi 3 ludia som to pochopila :D Samozrejme pršalo ako zvyčajne :D Každý nás pripravoval na neskutočné teplo, no zatiaľ tu bolo viac dažďa než slnka. Ale posledné dni sa to už zlepšuje . 

Florky

Wohooo fotky su tuu!!

Wohooo, konečne som sa dostala k PC a mám asi tak 10 minút na to, aby som Vám zrhnula všetko, čo sa udialo za tie dni, ktoré som tu.

Je toho straaašne veľa. Napr. let. Bol dlhý. Cca nejakých 17 hodín. Super bolo to, že na letisku v Budapešti sme stretli asi 30-tich ľudí, ktorí išli za rovnakým cieľom do USA :D Potom rýchly let do Paríža. Beh cez celé letisko v Paríži, pretože pri našom GATE červeným blikalo "boarding"  :D Popri tom sme stratili na letisku jednu kamarátku a museli sme ju ísť hľadať. Alebo napríklad, keď mi nechcelo vziať moje víza :D Kopec srandy a to sme neboli ešte poriadne ani na začiatku celého toho všetkého. Počas letu do USA som si pozrela 6 filmov a dosť dlho som spala. Jedli sme snáď každú hodinu :D Jedlo, samozrejme, nič moc a strašná zima v lietadle. No, dali nám deku, vankúš, masku na oči, aby si človek pohodlne pospal a tiež slúchadlá. Emigračná kontrola v USA bola rýchla a jednoduchá. Rumunov za mnou nepustili do USA :D K tomu asi toľko :D Ďalší zhon na letisku v Detroite a konečne posledný let do Tulsy, kde sme sa stretli s našimi ďaľšími cestovateľmi z Mexika a Maďarska. Nasledovala 2,5 hodinová cesta autom do Arkansasu. 

Ako zhrnúť kopec tých zážitkov, ktoré som zažila? :/  Taký najaktuálnejší je, že včera som bola na snímok nohy v nemocnici :D ale to je dlhaa story, ktorú snáď zajtra skrátim a dám ju sem :D Je toho veľa, strašne a ja ani nemám veľmi čas sem písať, čo mi je ľúto. No budem sa menej venovať FB a viac príspevkom dobudúcna :D 

Florky

Mamíííí bude mi 17 tričiek stačiť? A 3x nohavice, to je v pohode? Tento sveter potrebujem? Takto nejak vyzeral môj proces balenia sa. Cca o 2 hodiny odchádzam na letisko a kufor ešte nie je stále zatvorený a zbalený :D Typické. Stres sa ešte nedostavil, ale aj nato príde. Veľa ľudí ma dnes potešilo keď mi zavolali, a popriali šťastnú cestu.

Baliť si veci na 3 mesiace je úplne iné ako na privát do Trnavy. Veľa vecí beriem takých, s ktorými sa rozlúčim v USA a nechám ich tam. Moja mamka používa vetu: "Čo nemám, bez toho sa zaobíjdem." Tak snáď mám všetko potrebné. Chrky, Mišička a ja sme zostavili ultramegasuper zoznam vecí, ktoré budeme v USA potrebovať. Okrem nadkolienok a sexi spodnej bielizne, ktoré spomenula jedna z Mišiek mám všetko! :D

Dnes som v meste obehla všetky zmenárne a banky. Po dolároch ani stopa. No nakoniec ma jedna banka zachránila a dolárov tam mali až toľko, že ich tam Vám tam výmenou za € dajú ;)

On line check- in done, miestá v lietadlách vybrané a mám pocit, že mám ozaj všetko čo by som mala mať. Tak idem ja stresovať, panikáriť a pustiť pár slzičiek ešte :D

Florky

Milá Florky,

Chrky a Dží

Ostávajú mi už len 3 dni do odletu, a ja sa vôbec neteším. 

Práve sedím vo vlaku a cestujem cez celú republiku domov. Cesta domov vlakom mi trvá asi toľko, čo let do Ameriky. Trnavu som opúšťala s ťažkým srdcom. Ostávajú tam ľudia, s ktorými som v dennom kontakte, s ktorými mi rýchlejšie ubiehajú dni/noci, ktorí mi dajú najesť, keď ja už nemám čo :D A s ktorými som sa v posledných dňoch nasmiala tak ako nikdy. Narážam na Teba Chrky ;) Nám sa to raz všetko vráti! (Karma is Bitch)

Uvedomujem si, že svoj odchod z TT som opísala celkom dramaticky, ale vážne je mi ťažko. Isto poznáte ten pocit, keď viete, že odchádzate niekam na dlhší čas, a ešte asi tak mesiac do Vášho odchodu sa na Vašu cestu a celkový pobyt tešíte, ale keď príde na lámanie chleba, to nadšenie sa nejako vyparí. Aspoň u mňa je to tak. Predstava, že celé leto budem v USA mi ešte v marci prišla neopísateľne skvelá. Ale ako dni ubúdajú, povinnosti pred odchodom pribúdajú, podvedomá nervozita tiež.

Dôvod prečo sa mi už až tak veľmi nechce ísť preč je isto aj škola. Dajme tomu, že skúšky už mám hotové. Teda tie, ktoré som mala možnosť spraviť skôr ako všetci ostaní. No a v nesposlednom rade sú to vzťahy. Všetky možné :D Práve vo vlaku som si uvedomila, že Amerika je taký útek pred nimi. Sú komplikované a ja som už celkom aj unavená z toho, že ich každý deň niekto rieši a ešte viac komplikuje.

Napriek tomu, že písanie nie je môja obľubená činnosť a keď musím byť v škole veľmi kreatívna a niečo napísať, je to pre mňa utrpenie, som sa celkom rozpísala (nie, z masmediálky nebudeme všetci žurnalisti!!!). Neočakávajte tu nejaké skvosty v písaní. Nebudú. Ale čoskoro bude ďalší článok o tom, ako si balím veci a stresujem :)

Florky